Explanácia

Interné procesy

Vývojové tendencie produkčných systémov v globálnom
a podnikovom rámci

ISBN: 978-80-224-1233-9

Vydavateľstvo: VEDA
Rok vydania: 2013
Počet strán: 870
Väzba: Pevná väzba
Formát: 225x304mm
Hmotnosť: 3 630 g

Šéfredaktor: Emil Borčin

Redakčné spracovanie: Mgr. Marta Drličková

Jazyková úprava: Mária Krkošková

Slovo vydavateľa: Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.

Predhovor: prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.

Vedúci vedecký redaktor: prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.

Vedeckí redaktori: prof. Ing. Dušan Šebo, PhD.

                              RNDr. Milan Neštický, CSc.

Vedúci projektu: RNDr. Milan Neštický, CSc.

Grafický dizajn: Ing. arch. Patrik Paul

                          Dušan Ščepka

                          Ing. Lucia Kassayová, MBA

                          Mgr. art. Juraj Dusík

Príprava textov: Ing. Eliška Benešová

Odborné posudky a konzultácie jednotlivých častí:


1. ČASŤ

prof. Ing. Ján Buda, DrSc.

Ing. Kamil Mikulič, CSc.

prof. Ing. Dušan Šebo, PhD.

2. ČASŤ

prof. Ing. Milan Gregor, PhD.

doc. Ing. František Lipták, DrSc.

prof. Ing. Dušan Šebo, PhD.

Ing. Miroslav Buch

3. ČASŤ

prof. Ing. Milan Gregor, PhD.

doc. Ing. František Lipták, DrSc.

Ing. Miroslav Buch

Rozhodol som sa pre neobvyklý postup. Postavím ideálny podnik svetovej triedy na zelenej lúke. Je to etalón, ideálny vzor. Virtuálna konštrukcia, ktorá obsahuje maximum toho, čo je známe, progresívne, na čo možno nadväzovať pri otváraní radikálne novej koncepcie, ktorá by obstála v globálnej hyperkonkurencii.

Jadrom podnikových procesov sú ľudia, informácie, znalosti a metódy. Symbolická ekonomika stráca dôveru manažérov. Naopak, rastie význam reálnej ekonomiky, t. j. reálnych procesov, ktorých výsledkom je nový produkt, nová hodnota. Podniky musia riadiť manažéri akceptujúci novú ekonomiku založenú na informačných a podnikových sieťach, chápajúcí rolu znalostí a informácií v globálnej konkurencii, ako aj znalí roly autonómie ekonomických regiónov. 􀂆 Je nevyhnutné mať schopnosti, ktoré zaistia,

aby sa transferovaná technológia vo vlastnom podniku rýchlo absorbovala a efektívne implementovala. 􀂆Zavádzanie metód priemyselného inžinierstva generuje úspory času a teda i financií a znamená väčšiu pravdepodobnosť zachovať existenciu, resp. zvýšiť konkurenčnú schopnosť podniku.􀂆 Realizácia procesov sa orientuje na zvyšovanie efektivity, na dôslednú projektovú prípravu, produktové a procesné inovácie a tvorbu požadovaných produktov schopných konkurencie.􀂆 Vývoj komunikačných a informačných technológií umožnil nové prístupy aj v projektovaní. Nové technológie sa postupne začali využívať v projektovaní podnikov v podobe modelov vždý pre konkrétny výrobok, proces, systém, či výrobný celok a napokon model celého podniku. 􀂆 Efektívne využitie modelov spočíva nielen v urýchlení a zdokonaľovaní procesov modelovania, ale hlavne v možnosti zachytenia pohybu a s ním súvisiacich zmien.

Môže to byť napríklad niekoľko za sebou v časovom rade postupujúcich zmien pri vykonávaní jednotlivých operácií, prípadne jednotlivých polôh akéhokoľvek mechanizmu. Takýmto postupom možno napr. montovať v počítači určitý funkčný celok pozostávajúci z viacerých súčiastok.

                          Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.

Slovo vydavateľa

predslov

Často počúvam – najmä dnes, v časoch krízy – okrídlenú vetu „nemáme peniaze na rozhadzovanie“. Nemať peniaze na rozhadzovanie, to nie je nič ťažké. To dokáže hocikto. Oveľa ťažšie je mať peniaze a „rozhadzovať“ ich užitočným spôsobom. Tu sa môžeme inšpirovať u Štefana Kassaya, autora edičného radu Podnik a podnikanie. Nadácia Štefana Kassaya podporila za ostatných päť rokov vydania desiatok kníh z astronómie, ekológie, histórie, politológie.

Neskôr sme sa dočkali postupnej konsolidácie, ktorá dnes vyúsťuje do viacmenej štandardizovaného stavu.

Takéto dielo sa rodí pomaly, a autor čím ďalej pokročil, tým je jeho tvorba náročnejšia. Sú potrebné krížové kontroly, zjednocovať terminológiu, ruky zväzuje rastúca zodpovednosť. Tieto efekty odráža aj štvrtý zväzok série, ktorá sa začala medzičasom prekladať do angličtiny, a síce Interné procesy, vytváranie výrobnej dispozície a zdokonaľovanie procesov. Zdá sa mi, že obsah zväzku sa dá usporiadať do matice, v ktorej štyroch rohoch nájdeme pojmy konkurencia, svetovosť, inovácie, kvalita. Konkurencia je dnes totálna a núti nás byť svetovými, či sa nám to hodí, alebo nie. Často sa nám to aj nehodí. Možno by nám stačilo, aby slovenskú svetovosť zabezpečili futbalisti a hokejisti. Ale nielen šport, aj veda a ekonomika sú ihriská, kde nie sme nič, ak nie sme svetoví. Nakoniec ten náš svet nie je až taký veľký. Elektromagnetická vlna ho obletí za sekundu sedemkrát a sedemkrát donesie podnikateľovi informáciu, čo robí konkurencia. V tom tkvie kúzlo aj nešťastie globalizácie. Podnikateľovi neostáva nič iné, ako tieto informácie zhodnotiť a prijať hodenú rukavicu inovatívneho tlaku. V inováciách sme u nás zatiaľ rozpačití, a preto môžem oduševnene odporúčať do pozornosti Kassayovu knihu, kde sa inovácie typizujú, kategorizujú, hodnotia a hádam aj inovujú. Aj inovácie treba inovovať. V tom je to všetko zakódované. Ale bez kvality by sme neuspeli. Tak sa nám sľučka konkurencia – svetovosť – inovácie – kvalita uzatvára. Mali by sme ju pochopiť, aby sme vedeli,

Príhovor

„Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli.

Štefan Kassay je človek posadnutý myšlienkou meniť seba i svet okolo. Jeho tvrdohlavosť a cieľavedomosť niekedy možno znervózňujú okolie, ale výsledky hovoria za všetko. Vyučil sa za sústružníka a aj dnes vie mnohých prekvapiť svojou zručnosťou v manuálnej práci. Počas svojho pôsobenia redaktora Československej televízie v Budapešti takto šokoval celý sprievod, keď si vyzliekol sako a pred očami všetkých vysústružil na stroji súčiastku. Strojár a kandidát vied potom vyštudoval v Prahe filozofickú fakultu, kde získal doktorát z filozofie. Tvrdohlavosť a usilovnosť ho neopúšťala – docentúra, profesúra, doktor vied na SAV. Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.

Štefan Kassay sa stal navyše úspešným podnikateľom. Málokedy dokáže majiteľ úspešného podniku udržať na uzde lákadlo riadiť si podnik sám. Štefan to dokázal – delegoval svoje kompetencie na manažérov podniku a založil pracovisko, ktoré sa stará o rozvoj a systematizáciu znalostí a o ich aplikáciu v podniku IDC. Cestuje, číta knihy, porovnáva rozličné prístupy, experimentuje a vyhodnocuje, diskutuje o nových témach, ktoré priniesla dnešná doba v podnikaní. Rúcajú sa všetky „večné pravdy“, ktoré sa učili manažéri na univerzitách v minulosti. Jedinou istotou je neistota a potreba stále hľadať odpovede na nové otázky, ktoré prináša tento svet. Na konci 20. storočia sme s pomocou telekomunikácií a leteckej dopravy premenili svet na globálnu dedinu. Kedysi bola technika silne zviazaná s kultúrou a spôsobom života, dnes sa stala dominantným faktorom spoločenského vývoja na celom svete. Pre mnohých ľudí je pritom desivá rýchlosť, s ktorou prenikajú nové technológie do všetkých oblastí života. V minulosti sa ťahali procesy zmien cez niekoľko generácii, dnes dochádza k prelomovým zmenám v našich životných pomeroch v priebehu niekoľkých rokov. A špirála nových znalostí, nových výrobkov a postupov sa točí stále rýchlejšie. Toto tempo zmien nedokážu mnohí ľudia sledovať – ani organizácie podnikov, ani štruktúry štátov, ani vzdelávací systém. Následkom je rastúca priepasť medzi pioniermi pokroku a väčšinou obyvateľstva. Na dejiny civilizácie sa môžeme pozerať aj ako na reťazec stále rýchlejších inovácií, ktorých zdrojom je túžba človeka urobiť niečo lepšie, jednoduchšie a lacnejšie. Inovácie však nie sú iba v technickom pokroku, je to aj sociálny proces. Trh pre inovácie je určovaný potrebami a hodnotami ľudí. Tak ako boli na začiatku 19. storočia prelomovými inováciami napríklad parný stroj, železnica, elektrifikácia a automobil, tak dnes prebiehajú prelomové inovácie v kvantovej fyzike, informačnej technike a v molekulárnej biológii. Kvantová teória odhalila tajomstvo stavby hmoty, nová informačná a komunikačná technika prináša revolúciu v spracovaní a prenose údajov, molekulárna biológia postupne dekóduje tajomstvo života. Tento pokrok umožňujú rýchlo rastúce výkony počítačov, mikrosystémy sa dostávajú do všetkých výrobkov, nové materiály a výrobné technológie prinesú v ďalších desaťročiach revolučné zmeny.

kam sa pohnúť, keď už nebudeme môcť produkciu zvyšovať extenzívne. To je prastará paradigma ešte spred roka 1989, ktorá sa však vďaka svetovej kríze a nezamestnanosti znova postavila na nohy. Našťastie nie všade. Máme podniky, ktoré sa aj dnes presadzujú, aj keď ťažko. A našťastie takéto podniky sú aj v slovenských rukách. Bolo by chybou siahnuť po Kassayových knihách, až keď nás k tomu dotlačia okolnosti. Potom bude neskoro. Siahajme po nich už dnes v oblasti vzdelávacej sústavy, vo výskume aj v praxi. A tam obzvlášť. Netreba ich čítať od A po Z. Sú prehľadne členené a kapitoly tvoria logicky uzavreté celky, v ktorých si každý nájde to, čo ho osobitne zaujíma.

   

                                  Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.

Tí, ktorí poznajú cesty k akademickým titulom, izolacionizmus

medzi odbormi (Čo chce doktor filozofie medzi inžiniermi? Čo chce podnikateľ medzi profesormi? Čo hľadá strojár medzi filozofmi?) vedia o čom píšem.

V týchto premenách dochádza k zmene paradigiem. Pretože nové vzniká obyčajne na hraniciach medzi rôznymi vedeckými disciplínami, úzka špecializácia začína byť brzdou. Špecialista musí byť v budúcnosti viac komunikatívny, aby mohol pracovať v interdisciplinárnych tímoch. Podobné zmeny prebiehajú aj v priemysle, kde zaniká Taylorizmus so svojimi perfektne rozčlenenými pracovnými úkonmi. Miesto rozčlenenej práce a strnulých hierarchii nastupuje tímová práca, plošné a pružné štruktúry.

Myslím si, že Štefan Kassay sa rozhodol napísať rozsiahlu a multiodbornú publikácu, práve preto, aby prekonal separatizmus a izolacionalizmus, s ktorým sa často vo svojom živote stretával, ale aj preto, lebo si uvedomil ako „všetko zo všetkým“ súvisí. Je jednoduchšie behať na atletickej dráhe celý život 1000 metrovú vzdialenosť, ako pestovať triatlon alebo desaťboj. Štefan Kassay sa vo svojej knihe pokúsil o niečo podobné. Je jasné, že je to priestor pre kritikov a neomylných špecialistov, ktorí budú kričať – „Šuster drž sa svojho kopyta“. Na druhej strane treba oceniť odvahu a tvrdohlavosť hľadať súvislosti a nové východiská na rozhraní disciplín. Nakoniec inú možnosť ani nemáme – akurát nie každý na to nájde odvahu. Ale o tom je celý život Štefana Kassaya. Prajem Vám veľa inšpirácii a provokácii pri čítaní tejto knihy. Neexistujú hotové a overené riešenia, existujú iba múdri ľudia, ktorí ich tvrdohlavo hľadajú tam, kde ich iní nenašli. To hlavné čo by som mohol autorovi tejto knihy vyčítať, je to, že prácu na nej povýšil nad svoje pohodlie a čas so svojou manželkou a blízkymi. Veľa dobrých vecí sa však už zrodilo z takejto formy „sebectva“.

                                                   prof. Ing. Ján Košturiak, PhD.

Logo-Kassaybooks.png

© Copyright 2020 Professor, s.r.o.

Contact:

Telefón: +421 907 736 711

e-mail: kassaybooks@gmail.com

Adress:

Professor, s.r.o., Moyzesova 4/A

902 01 Pezinok, Slovenská republika