Časopriestor // Spacetime 7/2020
Pezinok 2.4.2020. Každý človek má svoju „hviezdu“, napríklad – dieťa, frajerku, manželku/manžela, peknú filmovú herečku či herca, alebo svalnatého playboja alebo nebodaj Ramba, ktorého vytvoril kanadsko-americký spisovateľ David Morrel v poviedke „Prvá krv“ (1972). Máme však aj iné, skutočné hviezdy, ktoré nám blikajú nad hlavami z jasnej bezmesačnej noci, ak sme ďaleko od pouličného osvetlenia. Medzi nimi sa vymyká jedna životodarná, denná, naša najbližšia hviezda – Slnko, centrum Slnečnej sústavy, ktorá, ak by bola od nás tak ďaleko, ako sú iné hviezdy, bola by tiež len svetlým bodíkom na oblohe. Ľudstvo dlho nepoznalo, čo sú hviezdy, nepoznalo ani to, čo je Slnko. Ale z vlastných skúsenosti vedelo, že Slnko nám dáva svetlo, teplo a energiu, bez ktorých život na Zemi by nebol možný. Slnku skladali hymnusy (za najstarší sa pokladá na božstvo Slnka Atona v starovekom Egypte v polovičke 14. storočia pred Kristom) a ódy na slávu, uctievali ho ako božstvo, stavali mu chrámy, na zmierenie mu obetovali aj ľudské obete – všetko zbytočne. Slnko nedokážeme ovplyvniť, ale Slnko nás áno. „Slnko je kopa horiaceho kameňa, o málo väčšia ako Grécko“ napísal staroveký filozof Anaxagoras v roku 434 pred Kristom. Zaujímavá myšlienka, ale je tomu skutočne tak? Samozrejme, že nie, i keď v prenesenom význame slova „horiaceho“, kus pravdy je. Skúsme sa dnešnými očami pozrieť, čo je Slnko, prečo svieti, ako dlho ešte bude svietiť, a či okrem žiarivej, životodarnej energie nám na ňom niektoré pozorované procesy aj škodia. Nemám na myslí celodenné opaľovanie sa bez ochranných prostriedkov.
Slnko, podobne aj iné hviezdy vzniklo gravitačným kolapsom z obrovského plyno-prachového mraku pred asi 4,6 miliardami rokov (z rovnakého mraku vznikli aj ostatné telesá Slnečnej sústavy). Po dosiahnutí patričnej teploty a vysokého tlaku sa v jadre (proto) Slnka zapálili termojadrové reakcie, ktoré zastavili ďalšiu kontrakciu a Slnko sa usadilo na tzv. hlavnej postupnosti, kde by malo zotrvať ďalších približne 5 – 6 miliárd rokov.
Interaktívne vedecko-popularizačné médium Časopriestor // Spacetime predstavuje najvýznamnejšiu osobnosť, astronóma pána doktora Rušina, po ktorom je nazvaná aj planétka vo vesmíre. Pútavé čítanie o našej najbližšej hviezde sa dočítate v najnovšom čísle časopisu Časopriestor // Spacetime. Vaše postrehy, námety alebo príspevky do diskusie očakávame na adrese: kassaybooks@gmail.com
