Search

Od tranzistora k integrovanému obvodu – uvedenie knihy do života

Bratislava 21.2.2019. Malá kongresová sála Slovenskej akadémie vied v Bratislave hostila dnes vysokú koncentráciu osobností z vedy a výskumu. Profesor Štefan Luby spolu s kolektívom desiatich významných autorov uviedol do života novú publikáciu – Od tranzistora k integrovanému obvodu – kapitoly z dejín česko-slovenskej mikroelektroniky.

Primárnym zmyslom tejto knihy je však poukázať na osudy mikroelektroniky v Československu a na Slovensku, pretože táto téma u nás, na rozdiel od Česka, nebola zatiaľ dostatočne spracovaná. Ujali sa jej autori z bývalého priemyselného vývoja, z prostredia SAV a Slovenskej technickej univerzity. 

Krátky príhovor profesora Štefana Lubyho.

Editor a spoluautori publikácie.

Príhovor profesora Štefana Kassaya, ktorý odovzdal editorovi a spoluautorom blahoželanie od Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania


V mene prezídia nadácie srdečne blahoželám hlavnému iniciátorovi, editorovi Štefanovi Lubymu aspoluautorom Júliusovi Krempaskému, Rudolfovi Kinderovi, Vladimírovi Áčovi, Milanovi Ožvoldovi, Jozefovi Novákovi, Ivovi Vávrovi, Petrovi Lobotkovi, Ivanovi Kostičovi, Martinovi Šperkovi a Danielovi Donovalovi. Veľa tvorivých počinov, život sprevádzaný naplnením životného úsilia, šťastím a radosťou.



Štefan Luby (1941), prof., Ing., DrSc., Dr. h, c., fyziku tuhých látok a jadrovú fyziku vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave u prof. J. Krempaského. Zahraničné pobyty absolvoval na Univerzite Salento, Univerzite Syrakúzy (USA), Univerzite v Čibe a na Univerzitách v Bielefelde a v Stuttgarte (ako hosťujúci profesor Nadácie Alexandra von Humboldta). Pôsobil na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach a v Elektrotechnickom a Fyzikálnom ústave SAV. Oblasti výskumu: amorfné polovodiče, osobitne Ge, spoľahlivosť integrovaných obvodov a efekt elektromigrácie, kovové multivrstvy pre RTG zrkadlá a štruktúry s efektom obrovskej magnetorezistencie, nanočasticové senzory plynov. Získal 9 patentov. 


Profesor Luby svojich spoluautorov vysoko hodnotí a uvádza niekoľko svojich postrehov z ich života a pracovnej angažovanosti. Doc. Vladimír Áč predostrel podľa názoru Štefana Lubyho doteraz najucelenejší pohľad na mikroelektroniku na Slovensku z pohľadu priemyselnej sféry, ale aj z hľadiska výskumných inštitúcii. RNDr. Ivan Kostič spracoval vývoj a úspechy litografie v našej krajine, ktorá sa vypracovala na medzinárodnú úroveň. Doc. Martin Šperka a prof. Daniel Donoval prispeli kapitolami o aplikáciách mikroelektroniky vo výpočtovej technike, resp. o príprave absolventov pre odbor i vedecké prínosy našej hlavnej liahne adeptov mikroelektroniky - Fakulty elektroniky a informatiky STU. Knihu dotvárajú a oživujú spomienky a postrehy Ing. Petra Lobotku, doc. Jozefa Nováka, prof. Milana Ožvolda a Ing. Iva Vávru, ktorým patrí rovnako vďaka.

Július Krempaský (1931), prof., RNDr., DrSc., gymnázium vyštudoval v Kežmarku, Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave v rokoch 1949 - 1953. Pracovať začal na Elektrotechnickej fakulte SVŠT už ako študent v roku 1951 a zotrval na nej bez prerušenia vyše 60 rokov. Od roku 1995 pôsobil vyše 10 rokov aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Okrem akademických hodností získal status člena korešpondenta SAV (1980) a člena korešpondenta ČSAV (1983). Ako prvý na Slovensku sa začal zaoberať polovodičmi a v rámci špecializácie fyzika tuhých látok vychovával prvých špecialistov v tejto oblasti. Neskôr prešiel na problematiku nekryštalických polovodičov a kovov, inicioval rozvoj synergetiky a intenzívne sa venoval aj problematike výstupov z fyziky do ostatných vied.

Vladimír Áč (1943), doc., Ing., CSc., fyziku tuhých látok vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite. Absolvoval dvojročný postgraduálny kurz na ČVUT Praha v odbore elektronika. V rokoch 1967 - 1998 pracoval v TESLE, a. s., Piešťany ako vedúci výskumný a vývojový pracovník v oblasti návrhu a aplikácií integrovaných obvodov. 35 rokov pôsobil ako pedagóg na STU Bratislava a na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne. Po roku 1995 pracoval 10 rokov v súkromných spoločnostiach na vývoji prostriedkov pre distribuované elektronické systémy. S ústavmi SAV spolupracoval v oblasti obrovskej magnetorezistencie a röntgenovej optiky a diagnostiky. Je odborníkom na vývoj elektroniky, hardvérových a softvérových prostriedkov pre jednočipové mikropočítače a systémy, systémové inžinierstvo, poradenskú činnosť v aplikáciách informačných systémov a fyzikálnych interpretácií správania sa reálnych systémov. Je autorom a spoluautorom 7 patentov a vyše 70 vedeckých prác.

Ivo Vávra (1949), Ing., CSc., fyziku tuhých látok vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pôsobil v Elektrotechnickom ústave SAV. Oblasti výskumu: fyzika a technológia materiálov pre mikroelektroniku, štúdium mikroštruktúry materiálov metódami elektrónovej mikroskopie a jej vplyvu na elektrické vlastnosti. V poslednom období sa venuje štúdiu nanomateriálov vrátane ich negatívneho vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie a biomimetike. Spoluautor viac ako 150 vedeckých publikácií.

Daniel Donoval (1953), prof., Ing., DrSc., mikroelektroniku vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Nastúpil na FEI STU, kde pracuje dodnes, od roku 2011 je tam riaditeľom Ústavu elektroniky a fotoniky. Jeho oblasti výskumu: technológia a charakterizácia elektronických štruktúr a prvkov na Si, GaN a organických materiáloch s podporou 2D a 3D modelovania a simulácie. Uvedené témy prednáša. Opakovane je členom výborov štyroch medzinárodných konferencií. Pôsobí v Európskej technologickej platforme ECSEL a je zástupcom Slovenska v európskej iniciatíve Enabling Technologies. Je garantom študijných programov mikroelektronika a elektronika v inžinierskom a doktorandskom štúdiu na FEI STU. Podporuje spoluprácu inovatívnymi firmami. Autor a spoluautor 60 publikácií a iných prác citovaných vyše 500-krát.

Martin Šperka (1945), doc., Ing., PhD., technickú kybernetiku vyštudoval na Elektrotechnickej fakulte ČVUT v Prahe. Absolvoval niekoľko zahraničných pobytov v oblasti počítačového návrhu a počítačovej grafiky v USA (1981) a Veľkej Británii (1993,1996). Od roku 1970 technik počítačov. Pôsobil v Datasystéme Bratislava (1970), v TESLE Orava, neskôr VÚVT Žilina (1971– 1972). V Ústave technickej kybernetiky SAV v Bratislave (1972 – 1991) sa venoval výskumu v oblasti počítačovej grafiky pre automatizáciu návrhu masiek Ю MOS a v generovaní vzorov pre elektrónový litograf. Bol spoluzakladateľom a vedúcim Katedry vizuálnych médii VŠVU v Bratislave (1991 – 1996). Jeho pôsobiskom boli aj Fakulta informatiky a informačných technológii STU – spolugarant programu softvérové inžinierstvo (1996 – 2008) a Paneurópska vysoká škola, Fakulta informatiky - spoluzakladateľ a prvý dekan (2008 – 2017). Je autorom a spoluautorom monografií, učebníc a 62 vedeckých a odborných publikácii.

Peter Lobotka (1950), Ing,. CSc, elektrofyziku vyštudoval na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave u prof. J. Ciráka. Od roku 1974 pôsobil v Elektrotechnickom ústave SAV. Venoval sa skúmaniu elektro a magnetotransportu v tenkých vrstvách kovov, v supravodivých multivrstvách a nanogranulárnych materiáloch. Zaoberal sa aj senzormi plynov na báze kompozitov uhlík/polymér. V súčasnosti skúma nanočastice pripravené v iónových kvapalinách, ktoré by bolo možné použiť na duálne zobrazovanie v biomedicine (optické a magnetické zároveň). Zahraničné pobyty absolvoval v SÚJV Dubna a na Katolíckej univerzite v Leuven, Belgicko. Koncom 90. rokov pracoval ako vedecký sekretár v Európskej komisii na sekretariáte COST-u. Je autorom, resp., spoluautorom vyše 60 vedeckých článkov, citovaných vyše 400-krát.

Emil Borčin, moderátor večera, bývalý šéfredaktor VEDA, vydavateľstva Slovenskej akadémi vied, rečník a neúnavný propagátor kníh a vedy, autor vedeckých publikácií a desiatok pojednávaní o rozhovoroch o vede, dnes už „spisovateľ vedy“.

Rudolf Kinder (1940), doc., Ing., PhD., technickú kybernetiku – matematické stroje vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pracoval vo VÚRUP-e v Bratislave a na Katedre mikroelektroniky EFSVŠI v Bratislave. Zahraničné pobyty absolvoval na MEI Moskva a na IMEC Leuven. Spolupracoval s ČVUT Praha, FIIT STU, TU llmenau a s TU Vroclav. Vo výskume sa zameral predovšetkým na meranie a diagnostiku polovodičových štruktúra súčiastok a na štúdium koncentračných profilov prímesí submikrometrových štruktúr vytvorených na báze Si, GaAs a InP. Významne sa podieľal na zavádzaní a aplikácii výpočtovej techniky pri automatizácii zariadení používaných v oblasti diagnostiky polovodičových štruktúr a súčiastok. Je spoluautorom viac ako 130 vedeckých a odborných publikácií a dvoch patentov.

Profesor Štefan Luby známy svojimi bonmotmi, obľúbený a vždy očakávaný rečník, zostavovateľ a editor publikácie, predstavuje osobnosti, ktoré sa výraznou mierou pričinili o rozvoj polovodičov.

Veľa slov netreba. Auditórium vyzačujúce sa záujmom, bezprostrednosťou a pritom uznaním pre poctených aktérov slovenskej vedy.

Peter Moczo, prof. RNDr. DrSc., predseda Učenej spoločnosti Slovenska.

Po predstavení knihy pokračuje čulý život s vášnivými rozhovormi, snami a ambíciami, autori i hostia viedli debaty vedeckým i hovorovým jazykom, vtipy a spomienky nevynechávajúc.

Milé prekvapenie, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu, JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD.Napriek extrémnej pracovnej vyťaženosti prišla medzi svojich priateľov a kolegov vo vede celkom neoficiálne aspoň na trochu vedeckého „osvieženia“. V SAV pôsobila ako riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied. Zaoberala sa trhom práce, migráciou, integráciou a celoživotným vzdelávaním.

Dišputy zúčastnených sa premietli aj do rozhovorov bez zábran s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu, JUDr. Mgr. Martinou Lubyovou, PhD. V popredí prof. Ján Slezák v rozhovore s Máriou Kassayovou.


Raut v známom prostredí malého kongresového centra dal priestor pre voľnú, debatu bez zábran aj s najvyššími predstaviteľmi vedy.

Prezident Nadácie na podporu vedy a vzdelávania v rozhovore s predsedom Učenej spoločnosti Slovenska, Petrom Moczom nachádzajú spoločné predstavy o podpore vedy a vedeckej aktivity na úrovni najvýznamnejsích objavov, patentov a knižných publikácií.


VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, každoročne prispieva do fondu slovenskej knižnej kultúry 60 až 70 novými publikáciami. Za 72 rokov svojej činnosti obohatilo tento fond už vyše 4 150 knižnými titulmi z oblasti vied o neživej a živej prírode, ako aj spoločenskovednej sféry, ktoré tvoria fundamenty slovenskej vedeckého poznania a vzdelanosti. Teší nás, že naše publikácie majú aj spoločenský i čitateľský ohlas. Mnohé z nich zožali úspechy v podobe či už Ceny Slovenskej akadémie vied, Prémie Literárneho fondu, alebo iných súťaží. Mnohé z nich sa rýchlo vypredali a vydavateľstvo musí uvažovať o dotlačí či ďalších vydaniach, aby vyšlo v ústrety čitateľskému záujmu, ktorý je pre nás prioritný.

0 views
Logo-Kassaybooks.png

© Copyright 2020 Professor, s.r.o.

Contact:

Telefón: +421 907 736 711

e-mail: kassaybooks@gmail.com

Adress:

Professor, s.r.o., Moyzesova 4/A

902 01 Pezinok, Slovenská republika